Láska, keď si pri mne, začínam sa chvieť
na jazyku cítim tmavý horský med.
Do srdca mi vtekáš z dávnych spodných vôd
a v krajine spánku šepkáš len mne: Poď!

Zo zeme ti vtáci pozbierali noty
v diaľke si ťa niekto práve clivo nôti
rozprestrená na hladine rieky
nadýchnem sa, cítim dávne veky.

Na slnečnej strane sveta za ruku ma veď.
Na slnečnej strane sveta chcem si zaletieť,
za tie vrchy odkiaľ svetlo prichádza,
za tie vrchy odkiaľ všetko vracia sa.

Viem, že keď si pri mne, začínam sa chvieť
na jazyku cítim tmavý horský med.
Do srdca mi vtekáš z dávnych spodných vôd
a v krajine spánku šepkáš len mne: Poď!

Na slnečnej strane sveta za ruku ma veď.
Na slnečnej strane sveta chcem si zaletieť,
za tie vrchy odkiaľ svetlo prichádza,
za tie vrchy odkiaľ všetko vracia sa.

Za tie vrchy odkiaľ svetlo prichádza,
za tie vrchy odkiaľ všetko vracia sa.

Kamil Peteraj | Martin Augustín
Texty v obrazech | Obrazy v textech